Úbohý žlčník.

Zapadá slnko za hory ,
mňa ťahá do maminej komory.
V komore je slanina ,
už ma žlčník omína.
Dám si aj tak klobásu ,
žlčník pichá do pásu.
Škvarky na mňa volajú ,
odmietnuť sa nedajú .
Na ratu už žlčník kričí ,
sanitka už ku nám fičí.
,,Nechcem pri nej viac už trpieť!
Vyberte ma prosím ihneď ."