Ukradnuté pocity

Ušiel ti spoj k mojej dlani,
náš príbeh je napísaný,
na konci sa nezvoní,
iba sníva o vôni.

....

Prestri na zem starú deku,
zložím pieseň prostorekú,
môj smútok ma nezlomí,
kým viem snívať o vôni.

Zaves svoj obal
do skrine
oči si pobaľ
nevinné
len nahí vieme
určite
nájsť, čo v nás drieme
ukryté.

Po hubovej polievke
hojdáme
detské piesne
na kolenách.
Je mi dobre.
Nebo každého
je modré.
Cnie sa
za zvukmi lesa,
čas ti skrátil vlasy.
Prikyvuješ.
Už dávno nerastú
baranie hlavy.

Nezrelé
zahryznutie
do jablka,
vyvierali
diery v tvojej zástere,
babi.
Aj ja
puntičkársky zašívam
beznádeje,
svojej dcére.

Ďaleko za bodkou jednej básne
našla som modrinu,úsmev hasne.
Opäť stojím, z konca unavená:
má to čistý zmysel, má či nemá?

Slovná hračka hlavou pokrútila,
nový rozbor čiarky-nemá chvíľa.
Výkričník je zrazu taký krotký,
opäť koniec.Nie! Sú tu tri bodky...

Neviem zakotviť
túžbu po krajinách
so slnečným kúpeľom
a osuškou zo slaného vetra.

Tak sa zo mňa
stáva
Homo Snívajúci.

Nepatrím nikomu
a ničomu.
Iba sebe.

On je tam.

Ty tu.

Už to nevadí.

Sme voľní vôľou
predsudkami spútaní.

Dve cesty-
jedna voľba.

Pôjdeš so mnou?

Po bielom
luxusnom
snehu
kráča
čierny havran.
Hľadá niečo na prežitie.
Ako ja...