Keď nás hryzie filozof

...
Polož mi otázku,
krátko Ti odpoviem,
v očiach milujem rieku,
meandre bokov zbožňujem.
...
Vetvy, cesty do stredu kmeňov,
rieky, toky vôd od prameňov,
listy, dlane zelenej nehy,
vďaka stromom sa nevylejú brehy.
...
Vlasy tečú v riave,
bozky, kvapky v tráve,
odpoveď mám iba jednu,
bez lesov, kvety zvädnú.
...
Anjel

Dnes náš hlas mal veľkú cenu,
politikmi ovenčenú.
Dnes sme boli pre nich viac,
než sú tí páni pre nás.
Kampaňou si nás získavali
hlasy naše si kupovali.
My užili sme päť minút slávy,
išli sme k voľbám pyšní sťa pávy.
Divadlo sa však skončilo
a nastáva reality čas,
zas budú sa správať nemilo
a nebrať ohľady na nás.
Veď nás len vtedy potrebujú,
keď o korytá sa handrkujú.
Teraz už nás netreba,
len či bude na chleba.
Bežný občan je len vtedy súci,
keď pred voľbami sú politici v núdzi.
Ak sa však núdza o nás potkne,

...

Pre Teba nechám letieť, túžbu noci do nekonečna,
do fliaš naložím Lásku, v náleve bozkov ostane večná,
postavím strechy domov, v tvare dávajúcej dlane,
vysadím aleje stromov, okolo Tvojej vírivej vane.
...
Do tvaru prsteňa vydupem, lesnú cestu,
vykopem studňu, priviažem slnko k mestu,
pre nádherné v zástave, vlasy vlajúce,
leto posuniem, na zimné mesiace.
...
No, odpadkový kôš vyniesť nemôžem,
a vôbec, nakupné tašky, nosiť nevládzem,
veď vieeš, pri hokeji máme iné myšlienky,
zbožňujeme šport, hymnu a slané lupienky.
...

...

Leto schne, horia planiny,
tlejúce pne, hlboké rokliny,
brehy bez vôd, popraskaná zem,
chýba Nám kód, v srdci Dyadém.
...
Posledný prameň, pohár nenaplní,
posledný bozk, bokmi nezavlní,
posledný krok, nebude tanečný,
posledný spánok, nemá sny.
...
Anjel

Usmiř mě s Tebou
Nemůžu věřit
V Tvůj plán
Lásku
Milosrdenství
Slitovnost
A přece...

Příliš se hněvám
Zdráhám se přijít
Tolik jich tlouklo
Tys neotvíral
A přece...

Kde jsi?
Pro mne...
Pro každého...
Jsi?

Zo stromu padá posledný list
žltý a celkom zbytočný.
Uzimená spomienka na leto
Sklonil sa pred vládcom času
tíško si spievajúc
pieseň sťahovavých vtákov

Dívam sa ti do očí
v bláznivom návale citu
Si nádherná na pozadí tohto dňa
uplakaného ako oči starca
topiaceho sa v samote a v spomienkach
v zrkadle času ktoré nerozbiješ

Usmievaš sa
list ticho dopadol
tak tíško
ako keby nikdy nebol
Až teraz som pochopil
že si len krásnym snom

Tak dosť !!!!!!!!!!!!!!
Chcem vybehnúť z kolotoča týchto dní.
Pozrieť sa na svet očami dieťaťa,
skúmavo prezrieť všetko odznovu.
Premeniť rekvizity tohto sveta
na obraz pastelových farieb.
Cítiť spätosť s vesmírom
a atmosféru bytia
prežiť celkom nanovo,
bez vžitých poučiek a fráz,
zabudnúť na všetky dogmy,nájsť pravý význam slov
a nechať sa viesť aspoň chvíľu
harmóniou tohto sveta.
Cez tvoje oči vidieť krásu prírody
a dokonalý system,ktorý všetko riadi
aj našu naoko nezmyselnu lásku.
Chce to len malý výpadok rozumu,

Ak sa nemôžeš pozrieť
pravde do očí,
možno si ešte zasnený.

Ak sa nemôžeš niekomu
ukázať na oči,
určite si sa pobil
s realitou.

Ponúkni smädnému na púšti hrsť zlata a pohár vody!
Čo hádaš, že si vyberie? Čo viac sa v smäde hodí?

Ponúkni hladnému v Afrike zlata kus a peceň chleba!
Pre ktoré sa hladný rozhodne? Čo k životu mu treba?

Ponúkni smutnému starcovi zlato a pohladenie!
Čo asi viacej ocení? Kam túžba starca ženie?

Ponúkni človeku chorému uzdravenie a slávu!
Čo zaváži u človeka, ak v chorobe skláňa hlavu?

Ponúkni osobe bez lásky lásku a drahé veci!
Len pre lásku sa rozhodne, tento cit chceme všetci.

Čas zabudnutý
...
Zmeňme role, delené medzami,
nech vzniknú územia bez hraníc,
utrime tváre, zmáčané slanými slzami,
necloňme oči, billboardmi pekných pohľadníc.
...

Poučme sa z protikladov, tvorených dejinami,
postavme nový svet, bez násilia,
neverme rečníkom s krásnymi slovami,
slová z tribún, ľudí vždy pomýlia.
...

Prajem si, bez hraníc žiť, medzi dňom a nocou,
z Tvojich úst piť, bojovať s každou mocou,
denným svetlom zaliať, všetky tmavé kúty,
ľuďom pripomenúť Lásku, čas zabudnutý.
...