Adinka

Smiech končí vráskou okolo očí
ktorá sa veselo vo svetle točí
a k nej sa pridajú vesmírne víly
čo z nášho pohára láskavo pili
hrali sa s kockami každučkej bytosti
hádzali, smiali sa na ľudskej slabosti
...............

Vo mne sa tiež niečo splietlo
hľadala som vlastné svetlo
a tak trochu bol to omyl
čo ma z môjho osla zhodil
dvermi do nočného raja
nevtlačia sa naraz dvaja
hasne chvost vlasatej hviezdice
vločky mi padajú na líce

.........S kvapkami dažďa z koruny stromu
vkradlo sa ticho, dlho som čakala.

... odletel kamienok z prastarého prachu
chodidlo vyrylo stopu v tvári machu
s pokorou klaniam sa tancujúcim brezám
pod ťarchou svedectiev pod čerešňu klesám
kamarát pes olizuje staré smiešne rany
rosa zmyje dúhu z očí ešte pred svitaním
schovám listy do záhrenia omotané pavučinou
posielam ich dolu vodou a zahádžem mäkkou hlinou ...

Vietor si sníva častokrát
o mocných tichých korunách
kde sa pred ním ani prútik ani lístok... nepohne

Rieky tie občas netušia
keď sa im srdcia rozbúšia
že spenené divé vlny menia lásku v povodne

Slnko tiež tajne v svojich snoch
túži len raz zísť po schodoch
na prechádzku nočným lesom a nespáliť ani strom

A my zas chceme naše sny
čo šantia spolu v povetrí
ukotviť pevne v dlani , no oni letia ... za vetrom …

ale aj vietor si sníva častokrát …

Purpurová vlna
premýva oblaky
s kvapkami návratu
posype smútok
tancujúcich útrob
vrcholu sabatu

na dúhu z kameňov
páví kráľ premení
motýliu ženu
mliečnych ciest prameňov
žblnkajú ozveny
meniac sa v penu

uteká z hranice nevníma hlasy
za sebou necháva horiace vlasy
namiesto padáka semiačko z púpavy
neplače, nekričí, nevraví ...
Nasilu strčené
korene do zeme

roztápa sa v dlani zabudnutá čiara
života
uniká z voňavých rúk
vraj za to, že preťala srdce aj rozum .
Zostala po nej len belasá prázdnota
a akýsi podivný zvuk

Dávam trochu lásky
bytosti z orecha
ryšavý kocúr sa
pri nohách obšmieta
na líce sa otláčajú
runy kôry stromu
už navždy zostanem
verná ... ale neviem čomu ?
- Šepká mi tu dobrý priateľ
že vraj svetla lomu -

Doletel aj vietor
ten môj brat šialený
čo ma vždycky schladí
pri prílišnom snení ...

Je čas ...
jeden k spánku ukladá sa, už len matne žiari ...
okúpaná v svetle slnka počkám ho do jari
tancujúci oheň v peci ... odráža sa v tvári

... teraz je to už pesnička, tak som ju trochu upravila