Nanič román

V den ked zomrela mama,zomrel aj otec.Nehovoril,nejedol,zahladel sa do svojej prace,stale castejsie ostaval na pracovisku a tak zostala so svojim zialom sama.Zahlbila sa do seba a svojej opustenosti.Vsetky povinosti vykonavala roboticky,takmer automaticky,akoby to ani nebola ona.Z veselej a sponntanej dievciny sa stala kopka nestastia.Ked sa nahodou ukazal doma,takmer nehovorili.Len sa ticho spytal,co bolo v skole,ona mu dala podpisat ziacku knizku a oznamenia zo skoly a zase mlcali.O celu domacnost sa starala sama.Nechaval jej dostatok penazi,aby povyplacala ucty,nakupila do domacnosti potrav

Neni to na zlosť? Ani len do tej práce sa ponoriť nemôže! Jednoducho nevládze. Ostal by v práci kľudne aj do noci, len aby zamestnal vlastné myšlienky. Ale cítil, že by to nemuselo dopadnúť dobre. Musí si dávať pozor a neprepínať. Len... ako má oddychovať? Sedieť doma na gauči sa mu nechcelo a na Andreu si ani nespomenul.
"Idem pozrieť ségru," pomyslel si. "Deti vedia rozptýliť myšlienky najlepšie."

Prešiel týždeň, prešiel druhý a Andrea nepokročila s fešákom ani o chlp! Teraz bol u nich vo firme druhý deň po sebe... a... a nič! Obtiahnuté blúzky a gate, zvodné úsmevy, klipkanie očami, dnes sa cestou na obed do neho zavesila ako keby jej patril a on stále NIČ!
"Nebude on teplý?" pomyslela si Andrea. "Takej kočke ako som ja sa predsa nedá odolať!"
Aspoň že už bude 16:00 a konečne vypadne z práce!

Po tom, čo sa Tereza s Romanom udobrila (alebo Roman s Terezou?), preplávala niekoľkými dňami ani nevedela ako. Bolo jej tak krásne! Úplne rozprávkovo. Pozreli si dva byty, ale nepáčili sa im. Roman väčšiu časť peňazí pozháňal po rodine a známych, značnú kôpku mal i našporenú, takže úver nebol problém a v pohode ho splatia za desať rokov. Možno i skôr. Terezu najprv zarazilo, že jej byt chce darovať. Celý byt? Čo nie sú partneri? Prečo by ho mala vlastniť len ona?

V stredu bola Tereza napätá v jednom kuse. Najprv ráno, či zase nepríde ten chalanisko poslíčkový jeden, a potom teraz. Konečne sa odtrhla od svojho pracovného stola a šla na obed. S Romanom sa dohodli na reštike blízko pri jej práci.
Vo vnútri reštiky ho našla hneď. "Ani kvety mi nepriniesol!" pomyslela si sklamaná a podišla k jeho stolu. "Chce sa rozísť! Určite sa chce rozísť!" mátalo jej v hlave.