Voľnoprúdenie

Dal si mi ťažkú úlohu
vraj skopíruj všetky hviezdy.
Hviezdičky jednu za druhou
strieborným lúčom kresli!
.
A nemám vraj rušiť v obilí
keď vietor tam do kruhu spieva.
Tajomné piesne s klasmi zložili
do obrazcov pravda sa stmieva.
.
Do plátna zakrátko opadne
aj lístie uľahne v spomienkach
a vo hviezdach osud len spečatí
čo korunám uložil do vienka.
.
Po jednej strácam tie hviezdy
slnce ich diaľku vždy túži pohltiť.
Ťažko sa lúčom na plátno kreslí
pastely voskové mal si mi povoliť...

keď sa hviezdokopa rúca
do súkromnej básne za horúca
krúti sa celý vesmír
a v zmätku ti otvára pery
.
šepkáš si do noci ako ti záleží
ako sa brieždenie na hviezdach uleží
ako v snoch prebúdzaš prechádzky po duši
ako si na sférach odtiahneš závesy
.
presýpaš posledné z odrobín predstáv
je to svet sklenený, pár nočných postáv
nádychy veterné mesačných krajín
v zbierkach ti padajú do snových hladín

Spomínam si na Pištu,
s logaritmickým pravítkom,
raz vysvetlil mi kružnicu,
aj v trojuholníku ťažisko.
Jednotky sme premieňali,
dnes počítam ich na eurá,
v maticových počtoch už
nikto so mnou nejedná.
Hyperboli, elipsy,
rovnice sme lámali,
súradnice získané
do priamok sme vkladali.
Za mnou sedel na matike,
mával samé jednotky,
odpísovať mi vždy dával,
ja stihla som to do bodky.

prelúdium ospalých lišajníkov
.
tíško lapá po dychu
.
s veternou kázňou hrejivých krikov
.
skacká po lesnom potoku
.
.
úlomky voňavé nežných tráv
.
opäť cvendžia zvonkami
.
dní slnečných býva pár
.
na lícach sa ihrajú s jamkami
.
.
stonky sa s úsmevom váľajú
.
guľatinou oblúčnych kolienok
.
náramkom ovenčím mesiac máj
.
a zo srdca vytrasiem kamienok

Chvíle plné vášne
do nás prenikajú
Dôverné len naše
na svet zabúdajú.
-
V šepote tvojich nahých vlasov
zostanem uviaznutá
V objatí tvojich slov
už nie som premrznutá
-
Súboj medzi nebom a zemou
srdcom a rozumom
sa vyostruje....
-
Nedovoľ mi vliezť ti pod kožu
zaľúbiť sa ....

Počuť dupot,
čoraz zreteľnejšie,
bližšie a bližšie...
Zpod kopýt sa iskrí.
Strhnutý cvalom, skúdlili prach.
Ostávam zmätený,
prchkým dupotom pakoní.
Tienistá hra stáda ustala.
Pri napájadlách sú len žirafy,
pijú a kníšu sa, akoby mali spadnúť,
chúďa, dvíha krk... , asi odpadne.
Pod akáciami odpočívajú nažraté levy,
nehybné ako sochy.
---
DRUZG!!!
v diaľke...

Niekde v diaľke zapraskal konár...

Chúťky ľadovcov arktického krásna
.
zanikajú v kúskoch na priateľských jazvách.
.
Oceán si pregĺgajú v sústach
.
cez vrásky hrebeňov, do skrčeného hrdla.
.
Plávajú k výskokom, srdce pohladiť
.
vnorené do serenád objatia.
.
Slzy milostného náreku hladiny
.
im stekajú v gejzíroch z dojatia.

Zlom korýt monzúnových dažďov
.
vírom zberá ryžu z plantáží
.
Pred dažďom strácajú sa šťastné slony...
.
Tikot grandióznych splavov
.
len kmeň teak vydrží

Býva na mne
Býva so mnou
Býva vo mne
Stádo volov.

aj z takých dní spomienky popretkáš,
ospalé, rozhojdáš na miskách váh,
do priamky zamieria, pretvoria nás,
diaľkovým ponorom pre jeden čas...