Priestor pre básne tvorené voľným veršom
28. august 2011 - 15:16 poslal Trikolora
Nad jazerom Titicaca
tam sa moja duša fláka
v zbehu neposlušnej čiarky
skrýva pončom zimomriavky
Na jazere Titicaca
indiánsky čln ma zlákal
posadiť sa ako v gauči
a nebeskú banku strážiť
Nad jazerom Titicaca
trstinový výlet vtáka
odhliadnúc od plytčiny
obzrel všetky končiny
Na jazere Titicaca
stará indiánka pláka
jedno pončo za druhým
vo verši tkanom do dúhy
8. august 2011 - 13:12 poslal lucia
Ej,podkuli ma...
Nuž čo,ved´ kopytá by sa mi zdrali..
Koník sa vrátil
zaerdžal milo
snád´ nie súcitne
aby sa ho moje rysie uši nebáli 
Priateľstvo..láska..
načo komplikovať city
ked´ pekný vzťah
môže byť celý život v srdci vrytý..
14. júl 2011 - 13:18 poslal lucia
Nasadni dievča,
so starou dušou
na koňa čo sa nevzpína
pohlad´ mu šiju
chvející chrípí
nasadni rozvážne
už nie je čas
trpko spomínať...
Vlasy do uzla
päsť zovrie uzdu
z nástroja pre boj
pretaví silu
do spolupráce s múdrosťou
aj keby si náhle
zo sedla sklzla
nebudeš nasledovať
tých
čo disponujú hrubosťou
Milý môj koník
čo za priateľa som ťa chcela
zubami sekáš
bezdôvodne,l´stivo
tvoj postroj tlačí ťa,
sám si sa uzdil
vraj neverím ti....:)
nevidíš moju dôverčivosť..?
Si klaunom pre ľudí
čo zábavali by sa radi
čo cítiš
nikto nechce vedieť
10. júl 2011 - 22:31 poslal selim
keď ukradneš báseň z orientu
pirát si s dýkou prečeše chrup...
pri dubovom sťažni si mohylou momentu
ešte prv ako rozdelí posádke lup
*
raz, keď som pochopil zákony morské
a zvlhnutý tabak zožral mi prúd
z pamäti spláchlo aj denníky lodné
čnostné príbehy viac ma nenadchnú
*
z vlajkovej lode máš malý člnok
stožiar len s vlastnou košeľou
nestrácaj nádej možno stretneš ma o rok
a budeš priateľ aj so starou korelou
16. december 2010 - 18:34 poslal Julia
Budem
sedieť
pod stromom
s pokožkou
kmeňa
Moje vnútro
dozreje
každým
kúskom
jablka
čo vložím
do úst.
Raz
budem ležať
možno
pod
stromom...
1. september 2010 - 15:13 poslal zuzka25
1. august 2010 - 14:38 poslal svetlana
Asi ťa privial tichý vánok
do srdca, kde spánok panoval.
Nemám však v duši žiadny nárok
vždy modré nebo si mi sľuboval.
.
Na slnku stratila som pohľad
lásku do očí si mi vlial.
V duši máš ten sladký poklad
čo prehlušil aj krutý žiaľ.
.
Na perách primrznuté slovká
do kvapiek rosy menia diaľ
bozkami v očiach zažni slnká
keď slepo hľadám tvoju dlaň.
19. júl 2010 - 9:30 poslal svetlana
Dal si mi ťažkú úlohu
vraj skopíruj všetky hviezdy.
Hviezdičky jednu za druhou
strieborným lúčom kresli!
.
A nemám vraj rušiť v obilí
keď vietor tam do kruhu spieva.
Tajomné piesne s klasmi zložili
do obrazcov pravda sa stmieva.
.
Do plátna zakrátko opadne
aj lístie uľahne v spomienkach
a vo hviezdach osud len spečatí
čo korunám uložil do vienka.
.
Po jednej strácam tie hviezdy
slnce ich diaľku vždy túži pohltiť.
Ťažko sa lúčom na plátno kreslí
pastely voskové mal si mi povoliť...
23. jún 2010 - 4:10 poslal svetlana
keď sa hviezdokopa rúca
do súkromnej básne za horúca
krúti sa celý vesmír
a v zmätku ti otvára pery
.
šepkáš si do noci ako ti záleží
ako sa brieždenie na hviezdach uleží
ako v snoch prebúdzaš prechádzky po duši
ako si na sférach odtiahneš závesy
.
presýpaš posledné z odrobín predstáv
je to svet sklenený, pár nočných postáv
nádychy veterné mesačných krajín
v zbierkach ti padajú do snových hladín
30. máj 2010 - 18:17 poslal Trikolora
Spomínam si na Pištu,
s logaritmickým pravítkom,
raz vysvetlil mi kružnicu,
aj v trojuholníku ťažisko.
Jednotky sme premieňali,
dnes počítam ich na eurá,
v maticových počtoch už
nikto so mnou nejedná.
Hyperboli, elipsy,
rovnice sme lámali,
súradnice získané
do priamok sme vkladali.
Za mnou sedel na matike,
mával samé jednotky,
odpísovať mi vždy dával,
ja stihla som to do bodky.
