Poezia vyvierajúca z hlbočiny duše- bez cenzúry
8. január 2012 - 16:11 poslal Padly Anjel
Pre Vás
Píšem si básne,
v nich ukrývam smiech,
ved smiať sa je krásne,
a nieje to hriech,
Píšem si básne a začínam sniť,
píšem len preto aby som mohla žiť,
ved písať o láske je nádherne priam,
v nich kúsok tej svojej Vám zo srdca dám :)
20. december 2011 - 16:12 poslal tinkaT
niekedy nadránom....
niekedy nadránom,
s tvárou v dlaniach
zaspala som nad tvojou spomienkou...
čas rozutekal sa
do všetkých svetových strán...
lenže ja po tebe už
dávno nepátram...
21. november 2011 - 15:23 poslal drotarkubo
Dnes je vonku krásne, tie stromy,
nádhera, ako pomaľované sú
štetcom farieb .Maliar svoje city predostrel,
na palete v harmónii, ktrorá nie je na dostrel
Potom spravil čáry máry,
aby sme sa čudovali,
kto tie farby namiešal.
Mal by si si zobrať šál,
dnes je chladno,
vietor mi to pošepkal.
Myslis ten vietor, čo tie lístky sfukuje
do trávy a na oblohu
vynáša tie čudesné šarkany?
Ktorý klobúk smiechu zhodil práve do trávy?
Ten vietor, to áno,
ten to všetko napraví,
na rad prídu lopaty aj s hrabľami,
padnem dnes od únavy.
Vtom vietor – nezbedník
21. apríl 2011 - 23:22 poslal Amalka
Skús kráčať životom
so srdcom na dlani.
Hoci sa nevyhneš tisícom sklamaní
a horu bolesti tiež budeš musieť zdolať,
statočne svoje srdce nes
na otvorenej dlani.
Odolaj nutkaniu zovrieť päsť,
neboj sa, že ho niekto zraní
a nepokúšaj sa ho schovať.
21. február 2011 - 1:59 poslal bolivia
nadych je rozkos
a v hrudi sa chvejem
vydych uz boli
na meravom tele
pruh svetla by odhalil
vyblednutu tvar
zastav sa!
ved aj toto som ja
ked v divokom rytme stratim rec
aj taká som ja
no na bedrách mám temný rok
aj teraz som to ja
hoci tvoja vona je davno prec
ako ten stary pevny opasok
co bol tolko so mnou
a ja som ho vyzliekla
aj s vlastnou svetlou kozou
jedine co ostalo
je zmatok a oprana servitka
co drobi sa na biely prach
presne ako teraz ja
chod domov!
teraz je uz neskoro
mokro je
bolava vlhkost
hotova potopa
hotova pohroma
hotova
hotova som
16. január 2011 - 14:34 poslal Julia
na dvore
čítam žlté upomienky
každý tenký list.
Nechala som ťa ísť.
A naďalej oproti
do noci svietiš
a ráno stretávam
tvoje deti.
11. január 2011 - 20:03 poslal Adinka
8. január 2011 - 18:21 poslal dadyart
Nad morom krásna dúha
Vznášala sa ako víla.
Oranžový opar v tráve
Bodky kreslí na tváre
Motýle šťastia lietajú.
Smiech je počuť všade.
----
Tento pocit do duše sa mi vrýval
Krásny, ničím neporovnateľný
Pokoj duše
Pokoj mysle
Pokoj tela.
Oranžový svet sa mi sníval.
----
Chvíle šťastia sú stále
Treba sa k nim nasťahovať
Svojou dušou
Svojím vnútrom
Svojou mysľou
Zložiť masku z tváre.
----
Motýle sú často vôkol, všade
Nie vždy ich vidíme, cítime
Svojou mysľou
Svojou dušou
Svojím vnútrom
29. august 2010 - 4:13 poslal slnecnica607
Ak chcete duhu,musite sa zmierit s dazdom.
Stokrat zmoknuti,stokrat opršani
vlecuc za sebou premoknute smutno.
Niekedy bolest brani vnimat vlhko,
zimu z dazda.
Zbytocna otazka preco? nedocka sa odpovede.
A dalej kracat sa musi
Unaveni,fackani zivotom,zmoknuti.
Niekto zabudnuty,niekto sklamany,niekto......
A pršat neprestava.
Prud kvapiek padajucich
na vaše bolesti.
Bez zachranneho pasu,
topiaci sa,ale cakajuci na zachranu.
To nadej ozvala sa,
zaklopala a vy ste otvorili.
Dazd ustal ,teplo objalo vasu dušu.
Aha!.......D Ú H A !..
Tak predsa zjavila sa.
29. august 2010 - 4:10 poslal slnecnica607
Chcela by som ti hovoriť moja láska.
Hodvábnou niťou na vankúš vyšiť si
tvoje meno,ktoré nepoznám.
Čítať si z tvojich očí odpovede na otázky
a počúvať hudbu tvojho hlasu.
Tvojim dychom byt zohrievaná,
spálena ohňom nekonečných objatí
krásna tvojej duše.
Znova vstať z popola ako Fénix
a vzlietnuť s tebou na krídlach rozkoše
hore ku hviezdam.
Zataviť čas ,vychutnať nádheru okamžiku,
keď tvoja túžba snúbi sa s mojou,
telá prahnú po splynutí
a výkrik našich sŕdc,zneje do ticha noci.
Iba hviezdna obloha počula by,
