Spovedám sa sebe...

Vždy, keď na Teba si spomeniem,
slzy zmáčajú mi líca,
možno to nie je spravodlivé,
no cítim sa ako posledná nevernica.
--------
Hoc šťastná som s iným,
krásne deti s nim mám,
pri spomienke na Teba sa hanbím,
možno aj červenám.
---------
Často moje srdce kričí,
od zúrivosti sa celá trasiem.
Keď si pomyslím, že som bola pre Teba bláznom,
mám pocit, že do priepasti skáčem.
---------
Možno sa z toho dostanem,
pri spomienke na Teba sa zasmejem.
Dúfam, že sa to tak stane
a moje srdce od ľahkosti vzplanie.
----------
Vzplanie k tomu, ktorý ma ľúbi viac jak ty.
Hoc aj ja ho ľúbim, premáhajú ma mrákoty,
že ešte stále si aj Ty v mojom srdci.
V najmenšom kútiku, no predsa si.
-----------
Cítim sa ako v nejakej groteske pri tanci,
kde moje srdce nevie kadiaľ ísť.
No jedno vie určite,
že k Tebe nechce žiadnou cestou prísť.
---------
Dúfam, verím, že raz budem slobodnou,
plná citu pre toho, ktorý si to zaslúži.
Hriať ho pravou láskou, byť mu vernou v myšlienkách, v dobrom i v zlom, v chorobé i v zdraví a vo všetkom tom ostatnom.

22. 04. 2010