Príbeh jednej lásky

Rozpoviem Vám príbeh, ktorý vháňa slzy do očí.
Rozpráva o krásnej láske, ktorá sa smutne končí.
Spoznali sa na párty, kam chodilo mnoho ľudí. Vtedy sa ešte nepoznali, nevedeli, čo sa im prihodí.
Prišli sa tam zabávať. Nikomu vtedy nenapadlo, že začne príbeh, čo dokáže srdce rozplakať.
Sedel pri stole, hlavu mal sklonenú. A vtedy...
Práve vtedy ju zbadal v rohu stáť. Krásnu ako kráľovnú.
O takej celý život snil, s takou chcel prežiť mnoho chvíľ.
A ona? Bola smutná, jej pohľad bol plný bolesti. Prečo?
Život jej uštedril neveľa radosti. Stála v rohu a dívala sa naľudí. Bola sama. Nikto s ňou nebol. Netušila, čo sa jej prihodí. Pozerala sa po ľudoch, hľadala nejakú známu tvár. V tom ho zbadala. Do očí sa jej uprene díval.
Pozrela mu do očí, do jeho krásnych hnedých očí, ktoré boli plné túžob a snov...
Bola veľmi prekvapená, že na ňu hľadel s obdivom. Vedela, že táto chvíľa patrí len im dvom.
Od tej noci prešlo mnoho času, prežívali dni plné lásky. Chvíle boli nádherne, nevisel nad nimi mrak, čo spôsoboval by im chmúrne vrásky.
Nič im nebránilo na ceste k ich šťastiu. Každý kto ich videl, závidel im tu lásku.
Takto začal príbeh, ktorý vháňa radosť do očí.
Nikto netušil, že ich šťastie sa na zemi končí.
Prežili spolu pár mesiacov, ich šťastie bolo priam zázračné.
Milovali sa tak veľmi...Netušili, že sa to už začne.
Znova boli spolu na párty, kam chodilo mnoho ľudí. Teraz sa už poznali, veľmi ľúbili. Veľa očí sa na nich divalo a závidelo im.
Pri tanci sa k sebe túlili, krásne slová šepkali...
V tom pocítila, že on plače. Jej srdce bolo plné strachu, cítila, že sa trasie. Opýtala sa prečo? Prečo tie slzy, keď sú taký šťastný?
Bol ticho, nemohol, nedokázal jej povedať, že sa to čoskoro skončí.
Po chvíli začal rozprávať, ako im bolo spolu krásne, ako veľmi ju ľúbi. Potom povedal, že jeho život pomaly, ale isto hasne. V živote si nemyslela, že by sa to malo stať práve im. A teraz?
Zaraz mala veľký strach. Strach o neho, o lásku svojich snov. Pomaly jej odchádza, už nebude s ňou.
Jej láska bola ešte väčšia ako predtým, ešte viac ho ľúbila. V jeho prítomnosti bola veselá, no bez neho často plakala a Boha prosila, aby jej ho nebral.
Až raz...
Zrazu bolo ticho. Iba nekonečné pípanie prístrojov, ktoré pomáhali jeho srdcu žiť, sa ozývali nemocničnou izbou. Prečo sa to muselo stať? Prečo im?
Azda im tu lásku závideli? Azda im ju nepriali?
Prečo sa to muselo stať, prečo práve im?
Spravili azda niekomu niečo, čo si vyslúžilo taký krutý trest? Pýtam sa stále... Pýtam sa prečo?Prečo sa musel na nich čierný závoj smrti zniesť?
Pre neho záchrany nebolo, v posledných minútach života však predsa šťastný bol.
Ďakoval Bohu, že mu daroval čas, ktorý prežil s ňou. Hoci bol tak krátky, ale plný šťastia a patril len im, len im dvom.
Jeho pery ešte šepkali jej meno, akoby sľuboval, že bude patríť iba jej...
Po chvíli plameň života vyhasol a opustil túto zem.
Bola sama. Opäť smutná, jej pohľad bol plný bolesti. Prečo?
Život jej nadelil spoznať mnoho krutosti. Cchcela byť opäť s ním, citiť jeho bozky, objatia. Už nikdy nebude...
Ostali jej len krásne spomienky, keď boli ešte dvaja.
Preto prosila Boha, aby aj ju k sebe vzal, aby ju k nemu povolal.
Chcela utiecť preč. Prečo o všetkého, od chaosu v srdci.
Nedokázala, nechcela si pripustiť, že odišiel, že ich vzťah sa skončil.
V tom počuť šmyk a náraz... A opäť...
Iba nekonečné pípanie prístrojov, ktoré napomáhali jej žiť. Ona však už nemála sil, aby sa mohla vzoprieť. Nemala chuť sa ďalej biť.
Ďalší plameň vyhasol, pre ktorý nebolo záchrany. Ticho preruší stále pípanie. Už sú spolu. Opäť v pevnom objatí.
Kto si na nich spomenie, vie že boli šťastný pár. Mali sa radi a nikto netušil, že ich láske ani smrť nezabráni. Opustili túto zem dvaja, s láskou ktorá ich spája.
Raz začal príbeh, ktorý plný šťastia bol...
Nikto netušil že sa takto skončí...
Že zanechá v srdci bôľ.