...

Čo raz bolo dané,
už sa nikdy neodstane.
Čo raz bolo prekliate,
nebude šťastím zaliate...

Zaleť ďaleko holub sivý,
zaleť až na miesto, kde leží môj milý.
Zaleť do tej ďalekej zemi, kde o život naveky prišiel.
Nech celučičký svet vie, že z mysle mi stále nezišiel...

Vlhké na dotyk je lístie
a vôkol sa tiahnú potôčiky striebristé.
Teplá je zem pod mojimi nohami,
keď bosá prechádzam rodnými poliami...

Aké ťažké je na tom bitevnom poli života stáť,
keď nemôže človek ani jediné želanie mať.
Nevráti sa mi viac môj milý.
Zahynul aj holub sivý...