nanič román ll. č.30

Andrea mala ďalší dôvod pre radosť. Vo fitcentre mal o ňu záujem jeden borec. Hrala sa síce na nedobitnú, ale len preto, lebo má teraz na obzore Ivana. Ináč by ten borec stál za hriech.
...

V sobotu napoludnie kráčala Andrea s kamoškami po meste a spolu pozerali výklady. Tip-top nahodené tri mačičky pútali pozornosť a chlapi sa za nimi otáčali. Mali z toho veľkú srandu, lebo reakcie šedých buchiet - priateliek, či manželiek - stáli tiež za to! Tie zamračené pohľady, tá závisť, že oni nevyzerajú tak dobre...

Ivan sa ponáhľal, aby stihol obchod ešte otvorený. Potreboval kúpiť šróbiky a rozmýšľal, či nebude treba i lepidlo... radšej kúpi aj to, nech môžu v pohode robiť až do odpadnutia.
Hlavu mal plnú práce na ségrinom dome a nevšímal si ľudí naokolo.
Zato Andrea si ho všimla! Hneď naňho upozornila svoje kámošky.
-- Aha! To je ON! Môj najnovší objekt. Teraz kukajte ako zmäkne, keď ma uvidí. --
Andrea istá si sama sebou sa odpojila od kámošiek a šla Ivanovi naproti.
Keď popri nej prešiel bez povšimnutia, prekvapená a nahnevaná zvolala:
-- Ivan!--
Ivan sa obzrel a neprítomný pohľad zaostril.
-- Andrea ahoj, prepáč, ani som si ťa nevšimol... mám plnú hlavu práce a za 5 minút mi zatvárajú obchod, prepáč, nemôžem pokecať... počkaj ma, hneď sa vrátim,-- povedal a ani sa nezastavil.
Andrea sa pozrela na kámošky, ktoré sa zvíjali od smiechu a na Ivana, ktorý kráčal kľudne ďalej. Skoro ju rozpučilo od zlosti! "Takto ma ponížiť, to ti nedarujem chlapče!" pomyslela si.
Podišla bližšie ku kámoškám, ktoré ju privítali ľadovou sprchou:
-- Teraz neviem...-- povedala jedna, ešte stále sa zadúšajúc smiechom,-- či to je on taký slepý, že ťa nevidel, alebo ty taká blbá, že si myslíš, že je z teba namäkko...--
-- Ale nič si z toho nerob,-- pridala sa druhá,-- veľkoryso ti dovolil na neho počkať...--
A obe vyprskli škodoradostným smiechom.
Andrea červená od hanby a zlosti, nevedela čo povedať, tak sa zvrtla a nasraná odchádzala od nich preč. "To ti nedarujem!" opakovala si v mysli. Mala 26 rokov a len v máločom sa jej nedarilo, a že teraz prestrelila, to bude mať od kámošiek na tanieri každý deň.
Vôbec si nevšimla, že to ona sa zaľúbila do Ivana a on do nej nie.
...

Ako pomstu sa o tri dni vyspala s tým borcom z fitka. "To máš za to!" pomyslela si víťazoslávne. Cítila sa lepšie, kámoškám svojím úlovkom z fitcentra zapchala ústa, ale Ivan jej neschádzal z mysle. Chcela ho! Chcela aby Ivan za ňou prišiel na kolenách, aby nemohol bez nej dýchať, aby nespal, lebo nie je s ňou...
Vzťahov mala veľa, zvykla si hrať v nich hru na mačku a myš, s chlapmi sa rada zahrávala a teraz sa city pohrali s ňou. Bez jej dovolenia sa vyliali a ona si nevedela dať rady s tou povodňou čo nastala. Ivanov nezáujem ju zlostil.
...

Okrem pracovných problémov Ivan sem tam premýšľal čo s Andreou. Znovu bol vo firme, kde pracovala, mal ju na očiach a niekedy sa im pohľady stretli. "Neni to správne," rozmýšľal Ivan, " rozhodne to musím skončiť. Sex s babou, ktorú nemám rád mi nestojí za to."

"Prečo sa na neho pozerám!" zlostila sa v duchu na seba Andrea. Chcela ho ignorovať a ukázať mu, že ho má úplne v paži. Ale vôbec jej to nešlo. Mala náladu na hovno, bola ticho, čo pre ňu vôbec nebolo typické.

Na obede sedeli pri stole spolu s ostatnými kolegami. Ivan jej chcel niečo povedať ale pred ostatnými nemohol.
Cestou z obeda sa mu podarilo byť s ňou chvíľu osamote a dohodli sa na stretnutí. V sobotu na bicykli, pri rieke.