nanič román ll. č.27

Prešiel týždeň, prešiel druhý a Andrea nepokročila s fešákom ani o chlp! Teraz bol u nich vo firme druhý deň po sebe... a... a nič! Obtiahnuté blúzky a gate, zvodné úsmevy, klipkanie očami, dnes sa cestou na obed do neho zavesila ako keby jej patril a on stále NIČ!
"Nebude on teplý?" pomyslela si Andrea. "Takej kočke ako som ja sa predsa nedá odolať!"
Aspoň že už bude 16:00 a konečne vypadne z práce!
Rola zvodkyne sa jej akosi nehrala dobre. Nebola zvyknutá niekoho zvádzať tak dlho, chlapi jej obyčajne sami padali k nohám, jej stačilo len kývnuť prstom.

Ivan stál pri vedľajšom stole, rozprával sa s kolegom a trochu zavadzal v ceste Andrei. Keby bola chcela, mohla popri ňom prejsť, ale... ale Andrea sa o neho "nenápadne" obtrela a rukami sa pridržala jeho pásu, aby akože nespadla.
Ivan jej ruku, ktorú mala na jeho pravom boku bleskovo chytil a jej široký úsmev sa zmenil na bolestivú grimasu.
-- Au...-- povedala.
-- Prepáčte... -- ospravedlnil sa Ivan a ruku jej pustil. -- ... mám na boku bolestivú jazvu a bolo mi nepríjemné, keď ste sa ma dotkli,-- povedal a otočil sa späť ku kolegovi s ktorým sa rozprával.
Andrea odkráčala. "Že bolo mu nepríjemné..." , pomyslela si, "... debil jeden! Obyčajný tepľoš! Na takého sa môžem zvysoka vysr..!"

Odbilo 16:00 a osadenstvo kancelárie sa zberalo domov. Tereza čakala na svojho priateľa - išli vyberať stenu do obývačky. Ivan sa s ňou pomaly lúčil a Andrea už bola vonku. Kráčala po chodníku, keď ju Ivan dobehol.
-- Andrea, nechcel som vás uraziť, -- povedal Ivan a kráčal spolu s ňou do mesta.
-- Neurazili ste ma...-- povedala Andrea a v myšlienkach dokončila "...len si ma naštval chlapče! Správam sa ako taká hlupaňa! Zvádzanie mi proste nejde! Neviem to! A ty si rob čo chceš! Už nemám záujem!"
-- Naozaj nie? Ak vás pozvem na kávu, čo odpoviete?--
-- AK ma pozvete, povedala by som, že dnes nemám chuť na kávu. Ale zajtra... -- nedopovedala Andrea ale výraz v jej tvári hovoril za ňu. Hovoril, že zajtra by možno išla.
-- Fajn. Tak zajtra vás pozývam na kávu,-- povedal Ivan, kývol jej na pozdrav a pustil sa svojim smerom.
...

Káva s Andreou bola o ničom! Ivan si ale povedal, že si ju pustí trochu k telu. Vôbec neni jeho typ, ale nejde si ju predsa brať! Veď na tom nie je nič zlé. Trochu sexu v dnešnej dobe... Frajerku nemá, tak čo! Nič ho nedrží. Aspoň si po dlhej dobe užije.
Nevedel ale, ako ju má pozvať do svojho bytu.
-- Čo robí jazva? -- spýtala sa Andrea.
-- Bolí,-- povedal Ivan, -- nerád na ňu myslím.--
-- Nepomohla by nejaká masáž?--
-- Nie, nepomohla,-- odpovedal Ivan a najprv si nevšimol hodenú rukavicu.
Zaplo mu to až o niekoľko sekúnd.
Pozrel Andrei do očí a dodal:
-- A možno hej. Vyskúšame?--
Andrea bola ticho a dlhý pohľad mu opätovala.
Z kávičky odchádzali ruka v ruke do jeho bytu. Na tykanie prešli nejak automaticky, bez pýtania. Chvíľu čakali na MHD, 20 minút odpadávali od smradu, lebo jar sa prihlásila nečakane a upotené špinavé telá vo vnútri autobusu "voňali" fakt nádherne.
Ivan lovil v pamäti, či má doma kondóm. Za ten svet si nemohol spomenúť. Bolo to tak dávno, čo spal s dievčaťom, ktoré veľmi ľúbil... tak dávno...

Ivan sa díval do Andreinej tváre a nemohol si pomôcť, jediné čo videl boli len farebné monokle na jej viečkach, čierne hrudky na jej riasach a rúž z jej úst akoby kričal o pomoc. Prečo sa ženy dokážu kvôli kráse tak ZHOVADIŤ?
Sex bol dobrý. Aj keď s kondómom a hoci ho Andrea ubezpečovala, že bere HAK, nedal si povedať.
-- Nechcem deti,-- povedal jej Ivan.
-- Tak si predstav, že to sme dvaja,-- usmiala sa naňho Andrea.
-- Neverím ti, čo keď ma chceš iba využiť na darovanie spermií...--
Zasmiali sa.

Andrea bola trochu sklamaná. Z toho krásneho chlapa videla len polovicu. Ivan trval na tom, že sa ho nesmie dotýkať na bruchu a bokoch a tiež, že si nechá tričko na sebe. Bolo jej to divné, ale nerozoberala prečo to tak chce. Teraz sa na ňu díval. "Určite si v duchu hovorí, aká som krásna," pomyslela si a robila sa, že nevidí ako ju sleduje očami.
"Prečo som s ňou liezol do postele!" myslel si Ivan.
So svojou bývalou priateľkou, nebol už desať mesiacov a predsa mal ten pocit, že ju podviedol. "Nemal som to robiť."
-- Zostaneš u mňa cez noc?-- spýtal sa Ivan a rozmýšľal ako sa jej zbaviť.
Andrei preletelo hlavou: "Aha ho, chlapec nemal dosť. Ale ja nie som až taká lacná. Na celú noc so mnou si budeš musieť počkať! Nechám ťa tu chvíľku slintať a až budeš odpadávať túžbou po mne, potom sa zrazu objavím."
-- Prepáč, nemôžem,-- nahodila smutný výraz Andrea. -- Musím už ísť.--
Ivan si vydýchol a Andrea sa začala obliekať.