nanič román ll. č.26

Unavený Ivan sa vrátil domov, do svojho dvojizbového bytu. Bola sobota, neskoro večer a celý deň pomáhal ségre a jej mužovi na dome. Nejak vôbec nepocítil, že je už dosť dlhý čas sám, bez priateľky. Zamestnávala ho choroba, práca a obidve sestry. Jedna prerábala dom, druhá byt a on ako jediný použiteľný chlap v rodine bol na roztrhanie. Je to naozaj tak, že keď zamestnáš ruky, hlava nerozmýšľa. Nerozmýšľa o blbostiach.
Sadol si na gauč a na chvíľu zavrel oči. Ruku si položil na brucho, kde pod tričkom niečo zašušťalo. Zvykol si na to. Trvalo to síce nejaký čas, stálo ho to vzťah, ale zvykol si aj na chorobu a na nemožné chodenie po doktoroch.
Spomenul si na Terku, ktorú vídava 2-3x do mesiaca, pretože ich firmy spolupracujú na veľkej zákazke a na to, ako mu rozprávala o byte, ktorý si kúpila s priateľom. Ten rozhovor o cemente, farbách a o dobrom majstrovi bol 100x príjemnejší, ako obedy s jej kolegyňou Andreou.
"Taká obyčajná sliepka. Pekná, pretiahnuť by sa dala, ale ináč nestojí za fajku dymu," pomyslel si.
Všimol si, že Andrea po ňom vyštartovala. Len ona si nejak nevšimla jeho nezáujem. Ivan nelovil v plytkých vodách, kde ryby samé skáču do ruky. Radšej mal hlbiny, kde rybačka bola zážitok, doťahovanie kto z koho, taký menší boj s dvoma víťazmi.
"Asi jej budem musieť povedať niečo na rovinu," pomyslel si a odišiel sa osprchovať.

Andrea strávila príjemný víkend. S kámoškami preklábosila dve noci o taktike balenia. Rozhodla sa toho fešáka získať a ona ho aj získa! "Veď som nejaká trieda, nie? " Vŕtalo jej hlavou, prečo chlap ako on nemá frajerku, ale možno ju nemá práve preto, aby sa jeho frajerkou stala ona! Bol by to zatiaľ jej najlepší úlovok - chlap s peniazmi, sľubnou pozíciou a ešte k tomu taký pekný. "To by stálo možno i za manželstvo," napadlo ju zrazu.