naničmama ll. č.24

U Katky sa dlho nezdržali. Katka bola ešte napálená na svojho muža, lebo sa mu vybil mobil a dva dni sa jej neozval. Až dnes. Možno keby boli samé, pokecali by si, ponadávali na chlapov, ale s Romanom sediacim vedľa nich to už nebolo ono.
Len 5 hodín popoludní a vonku bola tma ako v rohu. Roman a Tereza spolu ruka v ruke kráčali do svojej garzónky. "Kedy sme sa naposledy takto prechádzali?" preblesla Tereze hlavou myšlienka. Kráčali z nohy na nohu, Roman počúval zvuk ich krokov.
-- Je to tak ťažké ozvať sa svojej žene: Som v poriadku, neboj sa?-- spýtala sa Tereza, lebo jej to vŕtalo v hlave.
-- Prečo sa má ozývať, keď sa nič nestalo?-- odpovedal Roman otázkou.
-- Aby ju upokojil!--
-- Sa nevie ukľudniť sama? Vy ženy by ste mohli prestať vidieť tragédiu na každom kroku. Keby bola tá havárka v Krakowe, Katka by bola rovnako nasraná, že sa neozval.--
-- Veď je vodič z povolania! Čo ona vie, či ho z Prahy neposlali do Krakowa?--
-- Keď to nevie, tak nech sa zbytočne nenerváči! Jej nezavolal, tak asi preto, lebo sa nič nestalo. A keď nevolali policajti ani nemocnica, tak si môže byť 100 percentne istá, že sa nič nestalo. Prečo si vy ženy nemôžete radšej povedať: Nevolal, tak je v poriadku. Čo?--
-- Lebo my to potrebujeme počuť na vlastné uši! Nestačí si to len myslieť.--
Blížili sa k paneláku, kde bývali.
-- Čo je na večeru?-- spýtal sa Roman.
-- Nič,-- povedala kľudne Tereza.
Roman chcel niečo povedať, ale radšej sa premohol. Tereza si to všimla a dodala:
-- Ale vieš čo? Keď budeš do seba tlačiť rožky, pomysli si, že je to fantastický rezeň. A uvidíš, rožky sa ti budú samé rozplývať na jazyku.--
Roman jej akurát držal otvorené vchodové dvere, chcel ju capnúť po zadku, no Tereza bola rýchlejšia a rozbehla sa hore po schodoch. Keď počula, že uteká za ňou, zrýchlila a začala sa smiať. Chcela rýchlo otvoriť dvere do bytu, ale Roman ju chytil.
-- Tak rožky hovoríš...-- usmieval sa Roman a pomaly si priťahoval Terezu k sebe.
-- Nie, ja som hovorila o rezni...-- povedala Tereza a ich ústa sa spojili v horúcom bozku.
Vošli dovnútra a vyzuli sa. "Tá pusa bola chutná," pomyslel si Roman, "no... po večeri bude sex." Cítil sa ako víťaz. Terezu nestratil, dokázal si ju opäť získať. Dokonca rozmýšľal, či bolo nutné sa tak namáhať a pracovať na prekvapení, keď jej stačila len jedna kytica, lístok a čokoláda. Ten starý lenivec a egoista v ňom sa zrazu veľmi silno ozval. "Čo keby som jej to prekvapenie nedal," začal rozmýšľať, "a nechal si ho pre seba." Tá myšlienka sa mu zapáčila.
Tereza stála pri sporáku a chystala čosi rýchle na večeru. Tiež rozmýšľala. Obzrela sa na Romana. Roman v polohe ležiaceho strelca hypnotizoval televízor.
-- Roman...-- začala Tereza.
-- Uhm?-- zahmkal Roman a ďalej sledoval telku.
-- Mám niečo na srdci,-- povedala Tereza.
-- Počúvam...--
-- Buď to vypni, alebo sa na mňa aspoň pozri!--
Jej dobrá nálada sa začínala kaziť.
Roman to vypol. Uvedomil si, že všetko je ešte veľmi krehké a nemôže byť všetko tak ako kedysi hneď teraz. Zo svojho pohodlia musí ešte nejaký deň dva zľaviť.
Roman sa posadil a uprel pohľad na Terezu vedľa seba.
-- Nechcem aby sme pokračovali v našom vzťahu tak ako doteraz,-- povedala Tereza.
Roman spozornel. Takéto rečičky sa mu nepáčili. Jemu to predsa tak ako doteraz vyhovovalo!
-- Chýba mi nejaká iskra v našom vzťahu a ani sama neviem, čo konkrétne. Smiech? Prekvapenie? Chcem cítiť, že ma ľúbiš v tisícich maličkostiach! Nechcem veľké veci... len nech to nie je také... také suché ako doteraz.--
"Málo zarábam? Alebo chce niečo nové v posteli?" prebehlo Romanovi hlavou.
-- Tak ty chceš mať MOKRÝ vzťah?-- povedal Roman dvojzmyselne a nenápadne jej ovinul ruku okolo pása. Tereza mu ruku odtisla.
-- Vieš, mne nevadí, keď sama nakupujem a varím. Ty sa mi vždy poďakuješ, ale ja by som chcela aby si ocenil, čo pre teba robím!-- povedala Tereza a videla, že Roman jej evidentne nerozumie.
-- ...mmmmm, dobre!-- povedal Roman a dal jej pusu na rameno. -- Čo by si povedala, keby som ťa ocenil na... na... Chcem kúpiť byt a darovať ho tebe. Už mi schválili hypotéku.--
Tereza sa naňho prekvapene pozrela.
-- Prečo mi ho chceš darovať?-- nechápala.
-- Lebo chcem s tebou zostarnúť,-- povedal Roman. -- A pretože si ťa vážim...--
-- Chceš byť na staré kolená bezdomovec? Čo keď sa zmením na fúriu, čo keď ťa iba využívam a ty si to len nezbadal?--
-- Tak potom budem musieť tú zlú ženu skrotiť,-- povedal Roman a už sa nakláňal nad Terezou, ktorá sa stále od neho odťahovala a pomaly klesala na gauč. -- Neviem hovoriť kvetnato a nosiť malé pozornosti, ale teba ľúbim. A keď mi pohrozíš vyhadzovom z tvojho bytu, možno sa zmobilizujem a naučím sa robiť aj tisíc maličkostí.--
Terka už ležala a Roman sa s láskou díval do jej očí. Trochu ju svojou váhou pripučil a Terka sa bolestivo zaksichtila.
-- To mám brať ako vydieranie?-- spýtala sa s úsmevom Tereza.
-- Áno. Vydieram ťa darmi. A odmietnutie neprichádza do úvahy, aj keď... už som rozmýšľal o tom, že si byt radšej nechám pre seba.--
Roman sa priblížil k jej tvári a chvíľu sa dívali jeden na druhého.
-- Večera je hotová,-- povedala Tereza.
-- Večera chvíľu počká...-- povedal Roman.

...