Podoba lásky...

Som živá, len srdce moje utápa sa v žiali...
duša mrie túžbou a rozum?
Ten samota a opustenosť kvári...

No zrazu z nebies spadne hviezda jasná
a chmáry smútku na kúsočky kmása...
Má tvoju podobu a priniesla mi nádej,
že možno raz ťa v rannej rose nájdem...

Náklonnosť a nežnú pochabosť
splieta osud do tenkého puta,
čo spojí dve duše i srdcia citom rozochvelé...
povolenie nepýta a koná na vlastnú päsť...

Moja duša je stará snáď päťsto liet
a lásku kdesi v tom toku času stratila...
Žeby sa v tvojej podobe vrátila?