naničromán ll. č.21--B

Vonku je tma a Milka hľadá ulicu, ktorú má poznačenú v mobile. Ten sviniar netuší, že sa jej podarilo získať jeho adresu! Juj, ako sa len teší na stretnutie. Toto si vychutná. On ani netuší, že odišla domov hneď po ňom.
Našla informačnú tabuľu mesta s mapou, ale bolo jej to prd platné. Zarosené sklo večer zamrzlo a Milka nevidela nič. Musela sa pýtať ľudí.
Keď stála pred vchodom a na zvonci videla jeho meno, potešila sa. Zazvonila.
-- Ide pošta pre teba,-- uškrnula sa Milka.
-- Ano...-- ozval sa ženský hlas.
-- Hľadám pána N.N.,-- povedala Milka.
-- Ešte neprišiel zo stavby.--
-- A neviete ako dlho tam ešte bude?--
-- Mal prísť pred hodinou...--
-- Tak... ja prídem trochu neskôr,-- povedala Milka hryzúc si peru.
-- O čo ide?-- spýtal sa hlas zvedavo.
-- Je to ohľadom jeho práce v Írsku.--
-- Ano? V akom meste robí?--
-- Perth.--
-- Ak chcete... môžete ho počkať hore,- povedal ženský hlas.
Ozval sa bzučiak.
-- Jo. Prečo nie?-- povedala si Milka.
Zasvietila svetlo a čítala jednu menovku na dverách za druhou, až vyšla po schodoch úplne hore. "Ako fajn, že u nás nemáme mrakodrapy."
Keď zaklopala, dvere sa otvorili a malý chlapec v pyžame ju pozýval dnu. Ešte menší špunt s viditeľne "ťažkou" plienkou stál za ním a kukal, čo nového to tu prišlo.
Milka sa vyzula.
-- Mami, kedy už príde ocko?-- spýtal sa chlapec.
-- Poď, ide večerníček,-- povedala jeho mamina,-- keď skončí, možno príde.--
Ženy sa pozdravili, chlapcova mama sa spýtala, či si dá čaj a odišla ho pripraviť. Nejakým zázrakom uspala menšieho špunta, lebo ten sa viac v obývačke neobjavil.
Milka sa začala cítiť nepríjemne. Vôbec si to takto zdĺhavo nepredstavovala! Nechcela vedieť nič o jeho rodine! Myslela si, že je jednoducho lepšia, zaujímavejšia, krajšia ako jeho žena. Teraz si uvedomila, že nie je a cítila sa hrozne trápne.
Vo dverách zaštrngali kľúče.
-- Ocko!-- vykríkol chlapec a vyskočil tatovi do náručia.
Otec s hrejivým úsmevom syna vystískal, keď si všimol nejakú cudziu postavu v obývačke. Neprirodzene sa vystrel, ako s nožom v chrbte a úsmev mu skysol na tvári.
-- Choď už spať, hneď ti prídem porozprávať rozprávku,-- povedal stuhnuto.
Milka sa postavila. Ako prišiel, nespustila z neho zrak, počkala kým syn zavrie dvere, počula, že jeho žena niečo hovorí, pomaly k nemu prišla a vlepila mu facku.
-- To je za tie peniaze, čo si mi zobral...-- povedala Milka.
Potom sa otočila k jeho žene.
-- ... a... vám... sa chcem ospravedlniť,-- slová z nej liezli ako z chlpatej deky,-- bola som veľmi... hlúpa. Prepáčte...--
V izbe zavládlo užasnuté ticho.
Milka sa bleskovo obula, šnúrky len zastrčila dovnútra topánok, ešte sa obzrela ako tam obaja úplne zmrznutí stoja a opatrne za sebou zabuchla dvere.
Cítila sa úplne hrozne. Myslela si, že ona je tá oklamaná, tá čo jej ublížili, tá čo má právo sa hnevať... Nie. Jej nebolo ublíženo až tak veľmi, ako niekomu inému.
Chcela, aby sa jej uľavilo, namiesto toho jej bolo ešte horšie.

Tereza si prečítala správu od Romana. "Chcem sa s tebou stretnúť v stredu cez obed. Prosím. R"
-- No... to ti trvalo sa ozvať! Neviem kde si, neprídeš domov 2 dni...-- povedala nahlas Tereza a v mysli vetu dokončila: "... a ja sa o teba bojím."
Mobil položila na stôl. "Čo asi robí teraz ? K NEJ neodišiel, veci tu má... prečo sa mi neukazuje na oči? Bola som moc tvrdá?"
Nevedela. "Tak chcem ho, alebo chcem niekoho lepšieho? Ale chce on mňa? Nie. Tak nech ide!"
Ech, koľko odvahy má človek v myšlienkach, koľko plánov, nápadov, nevypovedaných vtipných poznámok... a akí suchí sú ľudia v skutočnosti, keď všetku odvahu a skvelé nápady v myšlienkach i pochovajú.
Niekto zazvonil. Myslela, že je to Roman, ale bola to Milka. "Veď Roman má kľúč!"
-- Tak ako, ideme? Vybavila si?-- spýtala sa Tereza.
-- Jo, vybavila,-- povedala Milka neslano. -- Potrebujem sa opiť...--
-- Ja sa opiť nepotrebujem, -- zahlásila Terka,-- ale ..., veď vlastne MÁM DôVOD! Poď, opijeme sa obe!--
Tereza chytila Milku pod pazuchu a vykročili do mesta.

Pred polnocou sa vracali domov.
-- No chapeš to? To tam policajti mali cvičenie, či čo?!-- rozčuľovala sa Milka.-- Človek sa už ani ožrať slobodne nemôže! No museli prísť práve do tejto krčmy? Práve teraz, keď som po piatich mesiacoch doma? Ja by som ich nakopala...--
Nestihli si toho veľa povedať ani vypiť, v podniku bola policajná razia.
U Terky doma si sadli na zem a otvorili červené vínko. Zapálili sviečky, svetlo zhasli a v mäkkom svetle sa rozprávali.
--... a on jej verí, že decko je jeho?-- čudovala sa Milka.-- No ak je tak blbý, tak je pre teba lepšie, že odišiel. --
Tereza bola ticho. Už ani nerozmýšľa, čo vlastne chce a čo je lepšie..., keď má byť bez neho tak bude sama. Keď sa bude chcieť vrátiť k nej, tak bude s ním. Fakt to tak urobí?
-- A ty? Kde si bola?-- spýtala sa Terka po chvíľke ticha.
-- Bola som u toho sviniara, vrazila mu jednu do zubov a odišla,-- povedala Milka.
-- Ty si normálna?-- prebrala sa Tereza z kľudového režimu.-- Išla si k nemu domov? Jeho žena ťa videla? A deti? To si nemyslela na nich?--
-- Ja mám myslieť na jeho ženu a deti?-- bránila sa Milka.-- On je muž a otec, on má na ne myslieť, NIE JA!--
-- Nie, ty si na deti ani ženu vôbec nemyslela, to máš pravdu! Keby ti nešľohol peniaze, ani by ti nevadilo, že má záväzky.--
Milku jej slová pichli do živého.
-- No a čo si takto vyriešila prosím ťa. Si spokojnejšia? Máš už srdce na mieste?-- ťala Terka ďalej.-- Si tá čo mala posledné slovo. Ublížila si ďalším trom ľuďom, ale čo tam po tom... hlavná vec, že ty si v poriadku!--
-- Takže radšej som mala držať hubu, ano? Ktoviekoľko báb mal predo mnou a bude mať po mne, ale nech si chlapec nemyslí, že mu to zakaždým prejde potichučky! Vobec mi z toho neni dobre, čo som urobila a cítim sa ako porazená a nie víťaz, ak narážaš na takéto niečo.--
Posledné slová už Milka hovorila so stiahnutým hrdlom a slzami na lícach. Rozplakala sa.
-- Prepáč,-- povedala Terka a objala ju.-- Len som z tvojich mailov mala pocit, že si vôbec neuvedomuješ dôsledky vzťahu so ženatým.--
-- Už som si uvedomila,-- hovorila Milka cez slzy.
Vyfúkala si nos, utrela slzy.
-- O tri dni idem späť do Írska.--
-- Ideš späť?--
-- Stále nemám dosť peňazí... budem si musieť nájsť ešte jednu prácu,-- povedala Milka.
-- Moc ma to neteší, myslela som, že pomôžeš trochu rodičom...--
-- Neboj,-- prerušila ju Milka,-- oco bude pomáhať v škole. Majú síce školníka, ale on nestíha. Všetko staré, na nič nie su peniaze, tak všetko len plátajú. Oco potrebuje len zamestnať. A súhlasil...--
Tereza sa na ňu obdivne pozrela.
-- Teda Milka! Prídeš na týždeň domov, vyplieskaš svojho bývalého, vyriešiš otcovu depku... prosím ťa... čo tebe v živote nevychádza!! Si erdeg baba na pohľadanie!--
-- Čo mi nevychádza?-- zopakovala otázku Milka.-- Všetko!! Nemám peniaze... nemám chlapa... školu nemám dokončenú...--
Pozreli sa jedna na druhú a rozosmiali sa.
Niekedy je fajn mať sestru.