Letná búrka(24rokov)

Letná búrka

Krvavé slnko rozlialo sa na polia,
zlaté lúče zakotvili o múry domov,
tak deň podišiel bližšie do údolia,
neodvážil sa snáď len do lomov.

Celú stráň prevoňala ranná rosa,
čerstvo nadojené kozie mliečko,
tá aróma schádzala cestou bosá,
jej ovocné bozky pečatilo viečko.

Kde tu vánok slabý preletel vôkol,
zahanbený schovával sa v skalách,
no i odtiaľ ho vyhnal mocný sokol,
tak nahnevaný naberal na silách.

Slnko sa skrylo smutne za oblak,
a z tej výšky na svet ronilo slzy,
nebom sa prehnal rozžiarený vlak,
šibalského vetra to všetko omrzí.

Zapýrený vietor slnce jemne orosí,
zlatisté lúče ozdobí mu stuhou,
tak pokorne ho so slzami odprosí,
no a ľudí poteší farebnou dúhou.