Jesenné snívanie

Zo stromu padá posledný list
žltý a celkom zbytočný.
Uzimená spomienka na leto
Sklonil sa pred vládcom času
tíško si spievajúc
pieseň sťahovavých vtákov

Dívam sa ti do očí
v bláznivom návale citu
Si nádherná na pozadí tohto dňa
uplakaného ako oči starca
topiaceho sa v samote a v spomienkach
v zrkadle času ktoré nerozbiješ

Usmievaš sa
list ticho dopadol
tak tíško
ako keby nikdy nebol
Až teraz som pochopil
že si len krásnym snom