Dni ubiehali,blizil sa koniec tyzdna a neustale rozmyslala o Timurovi.V novinach sa neustale pisalo o jeho zlom psychickom stave a cely pripad, bol senzaciou roka.Hryzlo ju svedomie.Neustale uvazovala,akoby sa pokusila mu pomoct,bez toho,aby ohrozila svoju bezpecnost,aj ked si pomoc celkom urcite nezasluzil.Nechcela ho mat na svedomi,bala sa,aby sa nervovo nezrutil,alebo si dokonca zobral zivot.Trapila sa,lebo nemala pravo ho potrestat takymto hroznym sposobom."nemala som ziadne pravo,vobec ho potrestat...potresta ho zakon"Tryznila sa,mozno uz po tisici krat.Nakoniec sa rozhodla.V piatok rano,