Rozpoviem Vám príbeh, ktorý vháňa slzy do očí.
Rozpráva o krásnej láske, ktorá sa smutne končí.
Spoznali sa na párty, kam chodilo mnoho ľudí. Vtedy sa ešte nepoznali, nevedeli, čo sa im prihodí.
Prišli sa tam zabávať. Nikomu vtedy nenapadlo, že začne príbeh, čo dokáže srdce rozplakať.
Sedel pri stole, hlavu mal sklonenú. A vtedy...
Práve vtedy ju zbadal v rohu stáť. Krásnu ako kráľovnú.
O takej celý život snil, s takou chcel prežiť mnoho chvíľ.
A ona? Bola smutná, jej pohľad bol plný bolesti. Prečo?

Do Cesty života vrastený je osud
ešte stále kričia salvy vzdialené.
Hladné oči blokov odpoveď mi dajú
kde sa v dušiach túla perleť nádeje.
.
Samovar mi ráno roztancuje vôňou
lístky čaju svojim dychom orosí.
Na zasnežených báloch čerešňovej chuti
sladko kolíše ma v zádumčivom objatí.
.
V zrkadlách mramorov lesknú sa mi čipky
na predjarnom plese krištáľových sál
z kolotočov tanca v očiach sa ti iskrí
na náš prvý valčík čas nežne zabúdal.
.
Z nocí na nás hľadia monumenty parkov
medeného jazdca z mesta ťahá von.

Střípek ledu z okna ráje,
bloudím sněhem, volám Káje,
nejvíc se bojím shledání.

Pozná nebo nepozná mě,
zdali zazní můj hlas známě,
nebo se celý ztratil v ní?

Já nejsem krásná královna, Káji,
a než se najdem, budu babka,
tak bílá jako jabloň v máji,
ta, jejíž ústa nejsou sladká,
jen její srdce dosud plane.

S ním v dlani tě sněhem vedu,
ale jen v pohádkách se stane,
že rozpustí ten střípek ledu.

šepkala som
do postieľky.
Kotúľaš loptu
farebných
prianí,
už dávno
nespíš na rukách.
Viac ťa neochránim.

Zaves svoj obal
do skrine
oči si pobaľ
nevinné
len nahí vieme
určite
nájsť, čo v nás drieme
ukryté.

To ticho čo tu všade je ,
len ďatlí ťukot rozbije .
K nemu sa pridá
vtáčí spev
a všetká divá zver.
Ten tichý hlahol lesa ,
až ti duša plesá .
Keď vietor lieta v húšti ,
tá pieseň tíško šuští .
A krásna pieseň potoka ,
až slza sa tisne do oka .
Tak takto spieva naša hora ,
čo za ňou zháša krvavá zora.

zostala
na jazyku,
v raji vraj
rástli iba figy.
Po celý čas
si mi ponúkal
omamné
nič ...

po ramene mi lezie pavúk
tŕpnem
aká má byť satisfakcia
za ten symbol
jedovatého šťastia

rozložená spoločenská hra
niekoľko figúrok na poli
...

začali každý sám za seba
a všetci pre radosť
s nádejou v banku
úsmev ako štartovné
stratégia naplánovaná
prvé kroky dôkladné
obhliadka terénnu
oskenovaný protihráči
...

hra má stúpajúcu tendenciu
nároky sú vysoké

...
občas treba spojiť sily
zneškodniť lepšieho
pokračovať opäť individuálne
no tváriť sa solidárne

...
pred cieľom rezignuješ
nebola to len hra

...
kto je víťaz a kto porazený?
...

bank zostáva inej generácii